Amrapali (1966)

Príbeh sa odohráva 500 rokov p.n.l. Ajatshatru, mocný vládca kráľovstva Magadh, sa rozhodne pridať na zoznam podrobených krajín aj Vaishali. Túži po moci a je to preňho aj vec cti – jeho otec viedol proti Vaishali dvakrát vojnu, a dvakrát bol porazený. Nedá na naliehanie svojej matky, ani na rady svojho generála. Samozrejme na to doplatí. Je v bitke zranený, na úteku porazí niekoľko svojích prenasledovateľov a vyšle svojho generála naspäť do bitky – nikto sa nesmie dozvedieť, že bol zranený a utiekol. Prezlečie sa za Vaishalského vojaka, dostane sa až do nepriateľského územia, kde nakoniec v chráme skolabuje do náručia miestnej kráske Amrapali.

Tá nemá najmenšie podozrenie, že pomáha svojmu úhlavnému nepriateľovi. Pred vojnou žiadala od svojho kamaráta, syna svojho učiteľa, aby jej priniesol Ajatshatrovu hlavu. Teraz ale obdivuje statočnosť tohto zraneného vojaka, poskytne mu pomoc a pomôže mu postaviť sa na nohy. Kráľ sa zotaví a rozhodne sa zostať v tejto krajine a zničiť ju z vnútra. Začne presadzovať svoje plány s pomocou miestneho politika, ktorý ma vysoké postavenie a je verným služobníkom Magadhu.

Lenže... Amrapalai musí obhájiť svoje tvrdenie, že dvorná tanečníčka nemá správny rytmus. Podarí sa jej to a všetci sú z jej vystúpenia nadšený. Stáva sa novou tanečníčkou kráľovského dvora. Títo dvaja na seba stále narážajú a ona si je veľmi vedomá, čo chce – chce tohto vojaka. Nepozná jeho meno, odmietol jej ho povedať, ale srdcu nerozkáže. Dokonca ho sama vyhľadáva a hrá sa s ním na mačku a myš. Ajatshatra jej nedokáže dlho odolávať a stanú sa z nich milenci. Je ale len otázkou času, kedy sa jeho pravá identita dostane na svetlo sveta a Amrapali bude musieť čeliť najťažšiemu rozhodnutiu svojho života.


Amrapali je rozprávočka. Možno to nie je celkom správne označenie, keďže príbeh je voľne založený na skutočných osobách a udalostiach. Celá atmosféra mi ale pripomínala naše rozprávky, s nádychom Taylorovej Kleopatry. Asi to je tým líčením.

Film bol veľmi krásny – kostýmy, šperky, interiéry, hudba, tanečné choreografie. Väčšina príbehu sa odohrávala buď na jednom námestí, alebo v hale paláca, kde Amrapali tancovala. Ďalej sme mali možnosť nahliadnuť do jej komnaty.. nie som si istá, či sa niektoré scénky neodohrávali v štúdiu, hoci vo filme boli v ‘prírode’, ale iba to dopomohlo tomu 'oldies' nádychu. Boje boli väčšinou len šľahnutie mečom vpravo, vľavo, zopár slonov, nejaký ten katapult a prelínanie záberov. Konfrontácie na bitevnom poly proste neboli veľmi graficky znázornené a krvi pretieklo len málo. Na druhej strane, s tancami sa nešetrilo.

Ak sa vám páči indická kultúra a tance, rozhodne si tento film nenechajte újsť. Má pútavý dej, silné charaktery, je krásny na pohľad a zmestilo sa doň aj posolstvo. Pri dvoch hodinách nebol čas na zbytočné vedľajšie postavy a humorné vsuvky, ale aj tak je tam okrem hlavných predstaviteľov dosť hercov, takže sa stále niečo deje. Vrelo odporúčam