Remini
Poèet pøíspìvkù : 2132 Join date : 22. 09. 10
| Předmět: Parugu (2008) Sun Jul 31, 2011 2:04 pm | |
| RecenziaZápletku tohto filmu som už videľa veľakrát, nie je pre indické filmy ničím výnimočná - dievča nesúhlasí so ženíchom, ktorého jej vybrali rodičia a utečie (vo svadobný večer) so svojim milencom. Väčšinou nám filmy potom ukazujú ich vstup do reality života, nejaké tie hádky a zbližovanie a aké ťažkosti musia obaja prekonať, aby ich rodina nakoniec akceptovala. Parugu je iný. Tento osvedčený príbeh dvoch "utečencov" sledujeme zo zorného poľa ľudí, ktorých sa ich útek priamo dotýka. V tom prvom máme rozvrátenú domácnosť, ktorú mladá utečenkyňa za sebou zanechala. Rodina je z tejto situácie dosť na vetvy. Celé to zájde až tak ďaleko, že jej otec Neelakantam nechá uniesť kamarátov dcérinho milenca. A práve oni nám poskytujú ďalší pohľad na vec. Zažívajú ako väzni dosť krušné chvíle, nikto z rodiny s nimi nejedná v rukavičkách. Medzi týmito kamarátmi je aj Krishna, bezstarostný a vynaliezavý chlapec z Hyderabadu. Nezdá sa mu, že by jeho kamarát urobil niečo zlé, celkom ho tá novinka aj pobavila Čo si o celej veci myslí miestne dievča sa dozvieme od Meeny, Subbalakshminej mladšej sestry. Tá sebecky dúfa, že jej strýkovia Subbalakshmi nájdu a potrestajú, aby sa konečne všetko vrátilo do starých koľají. Síce môžete mať na začiatku pocit, že viete kam celý príbeh speje, nič nie je také jednoznačné, ako sa to sprvu javí. Parugu, rovnako ako aj Bhaskarov predošlý film Bommarillu, ukazuje rozdiely medzi tým, čo si želajú mladí a čo pre nich chcú ich rodičia. Láska je v tomto svete určitou formou zla, hriechom a jediný spôsob ako ju uchrániť je podvodom a útekom. Konflikt sa ale nevyrieši formou kázne v posledných piatich minútach filmu ako býva u tohto žánru bežné. K rozuzleniu dilemy sa dopracujeme prirodzene - pomocou samotného deja, predstaviteľov a dialógov. Krishna a Neelakantam majú spolu zopár dobrých debát o podstate ich konania, ktoré mi ich oboch ukázali v úplne inom svetle. Nesmelá Meena sa síce ocitá v jednej nepríjemnej situácii za druhou, ale tieto ju naučia sebestačne sa rozhodovať a niesť zodpovednosť za svoje konanie. Očakávala som bežnú romantickú komédiu s troškou rodinného sentimentu, ale dostalo sa mi toho viacej. Nevedela som, že je to od režiséra Bommarillu, o deji som nemala skoro ani tušenia (videla som predtým len prvé dve minúty) a hudbu som predtým vôbec nepočula. Filmy naslepo majú proste niečo do seba Najdôležitejšie pre mňa bolo, že keď film skončil, mala som taký ten "...to bolo pekné" pocit. | |
|